‹ Späť

Bronchiálna astma 

je jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich chronických ochorení respiračného systému. Uvádza sa, že celosvetovo postihuje viac než 300 miliónov jedincov. V posledných rokoch došlo k výraznému vzostupu ochorenia vo všetkých vekových kategóriách, pričom na Slovensku sa uvádza výskyt u 3 – 5 % celkovej populácie, u detí je výskyt v rozmedzí 6 – 7 % .

 

Medzi klinické prejavy bronchiálnej astmy patria dušnosť, pískanie pri dýchaní, pocit tlaku na hrudníku a kašeľ. Tieto príznaky môžu byť rôznej intenzity, nie sú špecifické len pre bronchiálnu astmu. S podobnými symptómami sa stretávame aj pri iných respiračných ochoreniach, ale pre bronchiálnu astmu je charakteristické, že uvedené prejavy sú premenlivé, dočasné a vznikajú často po kontakte s alergénom alebo pri vírusovej infekcii. Zároveň sa často zhoršujú v noci. Pacienti môžu byť asymptomatickí v pokojnom období alebo v štádiu liečbou kontrolovanej bronchiálnej astmy. Naopak, v štádiu exacerbácie sú uvedené príznaky vystupňované a môžu viesť až k respiračnej insuficiencii.

Záchvaty astmy môžu prichádzať sezónne (sezónna astma), zvlášť pri peľovej alergii. Vtedy je často spojená s alergickou nádchou. Mimo sezóny je pacient bez príznakov, alebo dôjde k zlepšeniu priebehu choroby.

 

Dráždivý kašeľ patrí medzi najčastejší symptóm, ktorý sa nesprávne diagnostikuje ako bronchiálna astma – respektíve ako kašľový ekvivalent bronchiálnej astmy. Pri bronchiálnej astme by mali byť prítomné okrem kašľa aj iné prejavy.

Pátrame po námahou indukovanej bronchokonstrikcii, ktorá väčšinou vzniká približne 5 minút po námahe. Ďalej pátrame po alergiách, po prítomnosti ekzému, potravinovej alergie a alergickej rinokonjunktivitídy. Zisťujeme užívanie liekov – betablokátorov – aj vo forme očných kvapiek, kyseliny acetylsalicylovej a užívanie iných nesteroidných antireumatík (aspirínová senzitivita býva prítomná pri ťažkých formách astmy). Zisťujeme prítomnosť chronickej rinosinusitídy, nosovej polypózy, príznaky syndrómu zadnej nádchy – syndrómu zatekania (PNDS – post nasal drip syndrome) a príznaky refluxnej choroby pažeráka. Taktiež zisťujeme anamnézu respiračných infektov, vírusových ochorení, zisťujeme pracovnú anamnézu (profesionálna astma) a pýtame sa na koníčky (chov zvierat).

V rodinnej anamnéze pátrame po výskyte alergií a bronchiálnej astmy u pokrvných príbuzných.

 

Diagnostika

Stanovenie diagnózy sa opiera o podrobnú anamnézu, typický klinický obraz, fyzikálne vyšetrenie a funkčné vyšetrenie pľúc.

Keďže klinický obraz je premenlivý a ťažkosti sú dočasné (často len v nočných hodinách), pri vyšetrení v ambulancii pacient môže byť asymptomatický, preto musíme venovať patričnú pozornosť anamnéze.

 

Funkčné vyšetrenie pľúc patrí medzi najdôležitejšie vyšetrenia pri stanovení diagnózy bronchiálnej astmy.

 

Dokazujeme ním obštrukciu, ktorá musí byť variabilná a úplne alebo čiastočne reverzibilná, prípadne dokazujeme bronchiálnu hyperreaktivitu. Na potvrdenie diagnózy bronchiálnej astmy treba potvrdenie variabilnej bronchiálnej obštrukcie. Na to nám väčšinou vystačia spirometrické vyšetrenie a bronchodilatačný test. V klinickej praxi používame na dôkaz eozinofilného zápalu v dýchacích cestách meranie FENO (frakčná koncentrácia oxidu dusnatého vo vydychovanom vzduchu).

Pri diagnostických nejasnostiach sa odporúča vyšetriť FENO vždy pred nasadením liečby kontrolórmi (protizápalovými liekmi). Normálne hodnoty FENO sú pod 25 ppb, hodnoty nad 50 ppb sú dôkazom prítomnosti eozinofilného zápalu v prieduškách.

Deti sú schopné zvládnuť tieto vyšetrenia asi od 5 tich rokov.